Cvičenia majú svoju pohybovú a ideovú časť.
Samotná pohybová časť je zameraná na chrbticu, svaly, šľachy, kostnú dreň a mozog.
Ideová časť cvičení vychádza zo skúseností a filozofie. Napomáha cvičencom ujasniť si zmysel života, ciele života, dôvody a nutnosti pokojnej a sústredenej mysle. Umožňuje pochopiť príčiny ochorení.

Cieľom cvičenia chi-kungu je nakumulovanie a správna redistribúcia životnej sily (energie chi) vedúca k obnove biochemickej rovnováhy organizmu a duševnej rovnováhy jednotlivca, teda dosiahnutie kvalitnejšieho pocitu zo seba samého.
Kvalita nakumulovanej energie závisí od kvality duševného stavu cvičenca, množstvo (kvantita) a následná správna redistribúcia energie chi na schopnosti správne sa koncentrovať a ovládať svoju pozornosť.
Je dobré si uvedomiť, že podobne ako žiadne iné cvičenie (vrátane rôznych typov meditácie), ani pravidelné cvičenie chi-kungu nevedie k osvieteniu. Veď osvietenie snáď neznamená, že sa vieme kvalitnou pozornosťou držať jednej cyklickej predstavy prinášajúcej euforický pocit nirvány. Veď tomu sa hovorí obmedzenosť. Pri osvietení by sme snáď mali pocítiť príliv síl z toho, že nám v hlave svitne, t.j. niečo pochopíme, niečomu porozumieme. A to sa dá len premýšľaním, čo si vyžaduje veľa životnej sily a toho, čomu hovoríme čas.
Na druhej strane, správne a pravidelné cvičenie chi-kungu vedie k posilneniu psychického komfortu pozorovateľa, upokojeniu mysle a skvalitneniu odraznej plochy vedomia, na ktorom sa premieta vonkajšia ako aj vnútorná realita. Nič viac, ale ani nič menej. V kvalitnom zrkadle sa javy a udalosti vnútornej i vonkajšej skutočnosti odrážajú bez skreslenia (nie ako na kalnej hladine vedomia, začerenej emóciami strachu, hnevu, atď.), čo umožňuje pozorovateľovi ľahšie postrehnúť súvislosti, a teda skôr niečo pochopiť.
Len neskreslené vnímanie vnútornej a vonkajšej skutočnosti môže viesť k pocitu zodpovednosti a umožňuje naplno rozvinúť ľudský potenciál.